скачать книгу бесплатно
Rozprаvka sa stаva realitou
Андрей Тихомиров
Rozprаvka je historicky ustаlenе stabilnе umeleckе epickе dielo folklоrnej prоzy neobvyklеho a niekedy hlboko fantastickеho obsahu, ktorе rozprаva o udalostiach, casto velmi vzdialen?ch, a preto v?razne skreslen?ch v procese ?stneho prenosu. V rozprаvkach sa prejavuje umeleckе stelesnenie a?pirаci? a nаdej? pracuj?cich lud?, ich najvn?tornej?ie my?lienky o v?tazstve nad pr?rodn?mi silami, o obnove zivota, o premene sveta k lep?iemu, nie pre niektor?ch "vyvolen?ch", ale pre kazdеho. Modern? vedeck? v?skum potvrdzuje predt?m vyjadrenе my?lienky vysvetluj?ce r?zne "zаzraky", v tomto pr?pade existenciu"podmorskеho krаlovstva".
Андрей Тихомиров
Rozprаvka sa stаva realitou
"Podvodnе krаlovstvo"
Modern? vedeck? v?skum potvrdzuje predt?m vyjadrenе my?lienky vysvetluj?ce r?zne "zаzraky", v tomto pr?pade existenciu"podmorskеho krаlovstva".
Rossiyskaya Gazeta uvаdza, ze podvodn? archeolоgovia z Nаrodnеho ?stavu antropolоgie a histоrie (INAH) objavili v Mexiku starodаvnu Maysk? cenotu, vo vn?tri ktorej sa nachаdzalo jedinecnе kanoe. Anal?za tohto a dal??ch nаlezov ukаzala, ze vedcom sa podarilo nаjst to, co Mayovia povazovali za vstup do posmrtnеho zivota. Strucnа sprаva o ?t?dii predlozenej v rаmci 12.Medzinаrodnеho kongresu Mayov je zverejnenа na webovej strаnke INAH. Uvаdza sa, ze samotnе kanoe objavili podvodn? archeolоgovia pred dvoma rokmi. Odvtedy sa analyzuje v laboratоriаch v Mexiku av zahranic?. Odborn?ci dospeli k zаveru, ze kanoe sa pouz?valo iba na rituаlne ?cely. Aj ked to bolo vyrobenе v mayskej trad?cii, tаto lod nemohla zostat na vode, pretoze mala velmi tazk? Luk a kormu. Preto bol vytvoren? na symbolickе ?cely, na pon?kanie Bohom. Okrem toho bolo okolo kanoe nаjden?ch 38 kostier, vrаtane ludskej metatarzаlnej kosti, chodidla dospelej zeny, ako aj kost? pаsavca, psa, moriaka a orla. V?etky nаlezy boli urobenе pocas ponorenia archeolоgov do zatopenej cenote San Andres, ktorа sa nachаdza pod rovnomennou archeologickou pamiatkou. Cenote je forma krasovеho reliеfu, pr?rodn? zаvrt tvoren? zr?ten?m klenby vаpencovej jaskyne, v ktorej tecie podzemnа voda. Mayovia povazovali cenoty za posv?tnе miesta. Mestа boli zvycajne postavenе okolo tak?chto objektov. Pre Mayov to boli vodnе zdroje aj posv?tnе miesta pre obete. Legendy navy?e hovorili, ze cenoty s? portаly do posmrtnеho zivota. Mayovia verili, ze vo vn?tri t?chto pr?rodn?ch ?trukt?r s? vchody do podsvetia, cez ktorе sa potuluj? bohovia aj du?e zosnul?ch lud?. Je znаme, ze v mnoh?ch maysk?ch mestаch boli pod hlavn?mi chrаmami postavenе umelе kobky napodobnuj?ce skutocnе cenoty. V tomto pr?pade archeolоgovia po dvoch rokoch v?skumu dospeli k zаveru, ze cenote San Andres vo viere Mayov bol rozhodne povazovan? za vstup do posmrtnеho zivota. A obetn? kanoe naz?vaj? hlavn?m d?kazom toho. Mimochodom, jeho dlzka bola 2,15 metra, ??rka – 45 centimetrov a v??ka – 36,5 centimetrov. Podla archeolоga Jezi?a Gallegosa prevaha kost? pаsavca a pr?tomnost ludsk?ch metatarzаlnych kost? ved? odborn?kov k prem??laniu o rituаlnom pouzit? kanoe a jeho umiestnen? v jaskyni predt?m, ako bola zaplavenа. Znаma schopnost pаsavca plаvat a dokonca chodit po dne, dlho zadrziavaj?c dych, naznacovala, ze toto zviera mohlo lahko vst?pit do podsvetia. To zodpovedа maysk?m predstavаm zaplaven?ch jask?n ako portаlov do kozmogonickеho priestoru. Mimochodom, archeolоgovia p?vodne verili, ze nаlezy patria do neskorеho klasickеho obdobia (830-950 n.L.), ktorе datuje takmer v?etky objekty v cenote San Andres. Ale rаdiokarbоnovе datovanie kanoe dreva ukаzalo, ze organick? materiаl sa datuje do XVI storocia.
Z knihy Tikhomirov A. E. a Tikhomirova M. A., Veda rozprаvok-2. "Ridero", Jekaterinburg, 2021
Rozprаvka s vedeck?mi komentаrmi. Vedeckе komentаre v zаtvorkаch.
Morsk? krаl a Vasilisa m?dra
Cаr a cаrina boli daleko, v dalekom ?tаte; nemali deti. (Pre najvzdialenej?ie krajiny – v starodаvnom ?cte deviatich: najvzdialenej?ie-dvadsatsedem, najvzdialenej?ie-tridsat, ako aj dvanаstdnovе sviatky-12 velk?ch pravoslаvnych sviatkov podla starеho ruskеho ?ctu, porovnajte s nemeck?mi c?slicami, ktorе sa c?taj? z poslednej c?slice). Cаr odi?iel do cudz?ch kraj?n, na vzdialen?ch stranаch; dlho ne?iel domov; v tom case Carina porodila jeho syna Ivana Tsarevica a cаr o tom nevie.
Zacal si robit cestu do svojho ?tаtu, zacal jazdit do svojej krajiny a bol hor?ci, hor?ci den, slnko bolo takе hor?ce! A napadol ho velk? sm?d; cokolvek mohol dat, len aby sa napil vody! Rozhliadol som sa okolo seba a nedaleko som uvidel velkе jazero; odviezol som sa k jazeru, zosadol z kona, lahol si na brucho a prehltnime studen? vodu. Pije a nec?ti tazkosti; ale krаl mora ho chytil za bradu. (Krаl mora je s najv?c?ou pravdepodobnostou vodca alebo knaz, ktor? strаzi svoj majetok).
– Pusti ma! – p?ta sa krаl.
– Nedovol?m ti, neopovаz sa pit bez m?jho vedomia! (Hovoria rovnak?m jazykom).
– Cokolvek chcete, vezmite si v?platu – len pustite!
– Daj mi to, co doma nevie?.
Cаr si myslel-myslel – co nevie doma? Zdа sa, ze vie v?etko, vie v?etko a s?hlasil. Sk?sil som to-nikto si nedrz? bradu; Vstal som zo zeme, nasadol na kona a i?iel domov.
Ked pr?de domov, krаlovnа ho stretne s princom, tak radostn?m; a hned ako sa dozvedel o svojom drahom dietati, rozplakal sa. Povedal som krаlovnej, ako a co sa mu stalo, plakali sme spolu, ale nedа sa nic robit, slzy veci neopravia.
Zacali zit star?m sp?sobom; a princ rastie a rastie ako cesto na ?pongii – m?lov?mi krokmi a rаstol.
"Bez ohladu na to, kolko s vami drz?te," mysl? si cаr, "mus?te to dat prec: je to nevyhnutnе!"Vzal Ivana Tsarevica za ruku a viedol ho priamo k jazeru."
– Pozrite sa sem, "hovor?," pre m?j prsten; vcera som ho nаhodou upustil.
Opustil jednеho carevica a sаm sa otocil domov. Princ zacal hladat prsten, krаca po brehu a naraz? na neho starа zena.
– Kam ide?, princ Ivan?
– Vypadni, neobtazuj ma, starа carodejnica! A bez teba je to nepr?jemnе. (Carodejnica-od "vediet" – vediet, porovnat – Vеdy – zo sanskrtu doslova – posv?tnе poznanie. Podla poverciv?ch presvedcen?, ktorе sa datuj? od pohanstva, je zena carodejnica, ktorа je vdaka tajn?m spojeniam so "zl?mi duchmi" ?dajne schopnа sp?sobit ludom ne?tastie, po?kodit zvieratа. Podla v?eobecnеho presvedcenia carodejnica sl?zi diablovi. V stredoveku Cirkevnа Inkviz?cia prenasledovala a verejne vyhladzovala zeny podozrivе z carodejn?ctva).
– No, Zostan s Bohom!
A starа dаma i?la na stranu.
A princ Ivan prem??lal: "preco som preklial star? zenu? Dovolte mi to otocit; star? ludia s? pref?kan? a bystr?! Mozno povie nieco milе."A zacal obracat star? zenu okolo:
– Vrаt sa, babicka, ale odpust Moje hl?pe slovo! Koniec koncov, s mrzutostou som povedal: m?j otec ma prin?til hladat prsten, idem ho hladat, ale prsten neexistuje, pretoze nie je!
– Nie si tu pre prsten; tvoj Otec ta dal morskеmu krаlovi: morsk? krаl vyjde a vezme ta so sebou do podmorskеho krаlovstva.
Princ trpko plakal.
– Neboj sa, princ Ivan! Aj na va?ej ulici bude sviatok; len ma poc?vaj, starе zeny. Schovaj sa za ten r?bezlov? kr?k tam a skry sa potichu. Polet? sem dvanаst holubov-v?etky cervenе dievcatа a po nich trinаsty; bud? plаvat v jazere; medzit?m odneste posledn? ko?elu a nevracajte ju, k?m vаm nedа prsten. Ak to neurob?te, navzdy zahyniete pri morskom krаlovi, okolo palаca je vysokа palisаda, cel?ch desat verst a na kazdom l?ci je prilepenа hlava; iba jedna prаzdna, nespadnite na nu!
Princ Ivan podakoval starej zene, schoval sa za r?bezlov? kr?k a cakа na cas. (M?la je starodаvna ruskа miera dlzky rovnaj?ca sa 500 siaham, asi 1 km).
Zrazu doraz? dvanаst holubov; narazili na vlhk? zem a zmenili sa na cervenе Panny, v?etky z nich nev?slovnа krаsa: ani mysliet, ani hаdat, ani p?sat perom! (Transformаcie s? fenomеny starodаvneho tvarovania," posv?tnа " postava 12 – od 12 mesiacov – fаzy Mesiaca. C?slo 12 je delitelnе bez zvy?ku 2, 3, 4, 6 a dal?ie c?slo 13 nie je delitelnе nic?m – ukаze sa to "sakra tucet"). Zhodili ?aty a vo?li do jazera: hrali sa, ?pliechali, smiali sa, spievali piesne.
