Premenen?

скачать книгу бесплатно

"Myslím, že je na čase, aby sme sa spolu trošku lepšie zoznámili," povedal a rozopol si opasok.

"Nemyslíš?"

V hrôze sa pokúsila pretiahnuť okolo neho a utiecť z maličkej miestnosti, ale keď to urobila, on jej zablokoval cestu, hrubo ju chytil za zápästie a odstrčil ju späť proti múru.

A potom sa to stalo.

Zloba zatemnila jej myseľ. Zloba, akú nikdy predtým nepoznala. Cítila, ako sa jej telo zahrialo od palcov na nohách až po temeno hlavy. Keď sa k nej znova priblížil, vyskočila priamo dopredu a oboma nohami zároveň ho kopla doprostred hrudi.

Nehľadiac na to, že bola oproti nemu len tretinová, zásah ho odhodil dozadu, kde rozrazil drevené dvere a pokračoval ešte dobré dva metre do miestnosti. Bolo to, ako by ho niekto vystrelil naprieč domom z kanóna.

Caitlin tam iba stála a triasla sa. Nikdy nemala rada násilie a nikdy predtým nikoho neudrela. Navyše nebola príliš veľká alebo silná. Ako sa jej len mohlo podariť ho takto nakopnúť? Kde vôbec vzala silu, aby mohla takto skočiť? Nikdy predtým nevidela, že by niekto – a navyše dospelý muž – bol niekým strčený tak, že doslova roztrieštil dvere. Odkiaľ sa tá sila vzala?

Podišla k nemu a zostala nad ním stáť.

Ležal na chrbte bez akéhokoľvek pohybu. Na chvíľu si hovorila, či ho nezabila. Ale v ten moment bola stále tak nahnevaná, že jej to bolo jedno. Mala starosť len o to, kým – alebo čím – v skutočnosti bola.

Nikdy už potom Franka znova nevidela. Nasledujúceho dňa sa rozišiel s jej matkou a nikdy sa už neukázal. Jej matka pojala podozrenie, že sa medzi Caitlin a ním niečo odohralo, ale nikdy sa na to priamo nespýtala. Avšak rovnako nakoniec Caitlin obvinila, že jej pokazila vzťah a zničila tú trochu šťastia. A nikdy jej to už neodpustila.

Caitlin sa znovu zamerala na lúpajúci sa strop. Jej srdce búšilo rovnako, ako vtedy. Myslela teraz na tú zúrivosť, ktorá ju posadla dnes a hovorila si, či môžu tie dve udalosti byť nejako spojené. Vždy mala za to, že incident s Frankom bola jednoducho šialená a ojedinelá udalosť, proste taký nevysvetliteľný nával sily v momente ohrozenia. Teraz si ale vravela, či by v tom nemohlo byť niečo viac. Mala v sebe ukrytú nejakú zvláštnu silu? Alebo z toho všetkého začína blázniť?

Kto vlastne je?

Kapitola tretia

Caitlin utekala. Prenasledovatelia jej boli v pätách a hnali ju ďalej úzkou uličkou. Slepý koniec uličky už bol priamo pred ňou, masívny tehlový múr, ale ona bežala ďalej. Postupne naberala rýchlosť, neuveriteľnú rýchlosť. Bežala tak rýchlo, že sa okolité domy rozmazali do jednoliatej šmuhy. Cítila, ako jej vlasy rozčesáva vietor.

Keď sa dostala bližšie, vyskočila a zrazu stála hore na takmer desať metrov vysokej stene. Vlastne sa od nej len odrazila, pretože okamžite plynulo prešla do ďalšieho desaťmetrového skoku na druhú stranu, kde, bez toho, aby sa čo i len potkla, okamžite bežala ďalej a ďalej. Cítila sa silná, nepremožiteľná. Rýchlosť jej behu ešte narástla, až mala nakoniec pocit, že by dokázala aj lietať.

Pozrela sa dole a uvidela, že sa betón pod jej nohami zmenil v trávu – vysokú, rozvírenú, sýto zelenú trávu. Bežala po prérii, slnko pálilo a ona zrazu spoznala, že je na mieste kde žili, keď bola úplne maličká.

Niekde v diaľke, tak ďaleko, že to mohla len cítiť, stál na horizonte jej otec. Ako bežala, mala nutkavý pocit, že sa k nemu približuje. Teraz už ho videla a neuniklo jej, že si ju tiež všimol. Stál tam so širokým úsmevom a rukami vystretými smerom k nej.

Strašne veľmi si priala ho znovu uvidieť. Bežala tak rýchlo, ako to len dokázala. Ale akonáhle sa priblížila, on bol zrazu zase ďaleko.

A potom zrazu padala.

Obrovské stredovek pripomínajúce dvere sa otvorili a ona vstúpila do kostola. Prechádzala sporo osvetlenou uličkou, v ktorej po oboch stranách horeli fakle. Pred kazateľnicou kľačal chrbtom k nej nejaký muž. Keď sa priblížila, postavil sa a otočil.

Bol to kňaz. Pozrel sa na ňu a jeho tvár naplnila hrôza. Cítila, ako jeho telom tepe krv a videla sama seba, ako sa k nemu približuje a nedokáže odolať tomu zvláštnemu nutkaniu. Kňaz v hrôze pozdvihol krucifix a namieril ním proti jej tvári.

Vrhla sa na neho. Cítila, že sa jej zuby predlžujú. Zrazu boli desivo dlhé. Hneď potom ich zaborila kňazovi do krku.

Muž vykríkol, ale jej to bolo jedno. Cítila ako krv z jeho tepien prúdi cez jej zuby do pusy a ďalej do jej útrob a bol to ten najúžasnejší pocit v jej živote.

Caitlin sa s trhnutím posadila na posteli a ťažko predýchavala. Rozhliadla sa okolo seba a na chvíľu nevedela, kde to je. Oknom k nej prenikalo ranné svetlo.

Konečne jej došlo, že sa jej len zdal sen. Utrela si pot zo spánkov a posadila sa na okraj postele.

Všade bolo ticho. Súdiac podľa svetla vonku, Sam a matka už museli určite odísť. Pozrela sa na hodiny a zistila, že je samozrejme už neskoro: 10:15. Ani druhý deň nepríde do školy načas.

Paráda.

Čudovala sa, že ju Sam neprišiel zobudiť. Nikdy predtým ju nenechal zaspať – vždy ju prišiel zobudiť, keď odchádzal ako prvý.

Asi sa od včerajška stále ešte hnevá.

Pozrela sa na svoj telefón: vybitý. Včera ho zabudla nabiť. Vlastne na neho zabudla úplne. Nemala najmenšiu potrebu s kýmkoľvek hovoriť.

Rýchlo na seba hodila nejaké šaty, ktoré našla na zemi, a prstami si náhlivo prehrabla vlasy. Normálne by odišla bez raňajok, ale teraz zistila, že má smäd. Nezvyčajne silný smäd. Došla do chladničky a vybrala z nej dvojlitrovú krabicu grapefruitového džúsu. V náhlom zhone odtrhla viečko a začala piť rovno z krabice. A nezastavila sa, kým nevypila celé dva litre.

Potom sa na krabicu pozrela. Naozaj práve vypila toľko džúsu? Nikdy v živote sa jej nepodarilo naraz vypiť viac než pol pohára. Sledovala vlastnú ruku, ktorá stlačila veľkú lepenkovú krabicu do malej guličky. Nemohla pochopiť, čo je to za novú silu, ktorá jej teraz koluje telom. Bolo to vzrušujúce. A tiež desivé.