Татьяна Джаксон.

Исландские королевские саги о Восточной Европе



скачать книгу бесплатно

7 En einn var sa lutr at konungi mislika?i vi? hann. at hann uilldi alldri dyr?ka hei?in skur? god. ok setti hug sinn miok j mot ollum blot skap. Jafinan for hann me? konungi til hofs en alldri geek hann inn. sto? hann uti hia hofs durum me?an konungr forn f?r?i go?onum. konungr r?ddi vm opt at hann skylldi eigi sva gera. at hann fengi rei?i gv?anna. ok tyndi ?ar fyrir bloma ?sku siNar. ok ?vi bi? ek ?ik. s(egir) konungr. at ?u vegsamir gv?in ok mykir ?ik til ?eira me? litill?ti. ?viat ella er ek hr?ddr vm at ?a/ steypi yfir ?ik n?ckurri ?gn siNar storm samligrar ognar ok grim?ar. sva mikit sem ?u ?tt i h?ttu. Olafr suar(ar). Alldri hr??umz ek ?au gu? er ?u g?fgar. ?viat ?au hafa ecki mal. enga syn ne heyrn. ok ?au kunna enga skyn-semdar grein. En af ?vi ?ickiumz ek helldz mega skilia huerrar natturv ?av munu uera. at mer syniz iafnan ??n konunglig tign fostri minn ok aa sea me? bli?u ok bi?rtu yfir brag?i. vtan ?a er ?u ferr i hofit ok f?rir fomir gv?unum. ?a syniz mer ?u me? d?cku yfir brag?i ok v hamingiu samligu. ok ?a?an af ueit ek at ?essi gu?in er ?u ?ionar manu eiga myrkrunum at styra. ok ?vi skal ek ?au alldri tigna. En ek geri ?eim fyrir ?at enga v s?m?. at ek vil ?ik eigi styggua. (В. I. S. 104–107)

6 58. (S)Va segiz at ?a er Olafr TryGva s(on) var.xij. vetra beiddi hann fostra sinnfa ser herskip ok li?. konungr let ?at ?egar til rei?u. bio hann ?a skip sin ok her li?. ok a?r hann for brotto. sp(ur?i) hann konung ef n?ckurar v?ri ??r borgir e?r herath er fyrr hefdi legit undir Gar?a konung. en nu v?ri undan horfnar hans Riki. konungr s(ag?i) at ?at voro m?rg ok stor Riki er l?ngv h?f?o legit undir Holm gar? en nu h?fdu a?rir h?f?ingiar ok her menn undir sik tekit me? ualdi ok herna?i. ?vi n?st sem konungr haf?i sagt Olafi alia grein aa ?essu mali. helt Olafr fyrsta sinn herski-pum or G?r?um. hann haf?i fri?t li? ok ecki mikit. ?at var si?r uikinga ef konunga synir re?u fyrir her li?i. at ?eir voro kalla?ir konungar ?o at ?eir re?i eigi fyrir l?ndum. fyrir ?vi gafu li?s menn Olafi konungs nafn. syndiz ?a bratt huersu go?a stilling hann kunni ?egar aa her stiorninni. ?o at hann v?ri ungr at alldri. ?viat hann drap suma h?f?ingia en sumum st?kkti hann brottu. ?eim er me? rangindum ok viking skap h?f?o setz i skatt l?nd Valldamars konungs. atti hann ui?r ?a margar orrostor ok feck ? ollum sigr. ok vann aptr aa fyrsta sumri. ?ll ?au Riki ok skatt l?nd sem undan Valldamar konungi h?f?o gengit. kom hann aptr til Holmgar?z vm hausti?. ok haf?i margar ok fagi?tar gersimar. at f?ra konungi ok drotningu. i gulli ok g?msteinum. ok dyr?ligum kl??um. tok konungr ok drotningh ok ?ll al?y?a vi? honum me? gle?i ok fagnadi. lei? sva fram vm hri? at Olafr var i hernadi ?t su-mrum. ok var?i Gar?a Riki me? hreysti ok har?fengi fyrir vikingum er aa gengu. en uann vndir Ualldamar konung margar borgir ok heruth j Austr uegi. hann var optaz i Holmgar?i aa uetrum me? s?m?ar yfir l?ti af konungi ok ki?rleik af drotningu. helt hann ?a sealfr mikla sueit her manna me? sinum kostandi.

?eim er konungr ueitti honum. Olafr var auR af fe vi? sina menn. ?vi uar? hann vins?ll.

En ?a uar? ?at sem opt kann henda ?ar er vtlendir menn hefiaz miok til R?kis e(?r) sva til mikillar fr?gdar at ?eir uer?i vm fram inn lendzka menn. at margir ?funda?u ?at. huersu Olafr var lci?R konungi ok eigi si?r drotningu. M?ltu ?eir menn ?at fyrir konungi at hann skyllde (varaz at) gera Olaf eigi of storan fyrir ?vi s?g?o ?eir at slikr ma?r er (?er) h?ttaztr ef hann uill sik til ?ess hafa at gera ?er mein e(?r) ?inu Riki er sva er vm fram a?ra menn at i?rottum buinn. Vin s?ld ok at gerui. Vitum ver ok eigi huat ?au drotning tala iafnan. ?at var si?r mikill eNa rikaz-tu konunga at drotning skylldi eiga halfa hir?ina ok hallda me? sinum kostna?i ok hafa ?ar til skatta ok skylldir sem ?urfti. Nv var ?ar sva me? Valldamar konungi. at drotning haf?i eigi minni hir? en konungr ok keptuz ?au miok vm aag?ta menn. villde huartueGia til sin hafa. Nu gor?iz sva at konungr festi trunat aa ?eira manna r??um er r?g?u Olaf. Gi?r?iz konungr nackuat styggr ok faaR til hans. En er Olafr fann ?at. sag?i haN drotningv. ok ?at me? at hann fysiz at fara i Nor?r l?nd sag?i at fr?ndr hans h?f?o ?ar fyrr Riki haft. ?ickir mer ?at likaz s(egir) hann at ?ar uer?i ?roski minn mestr. drotning ba? hann uel fara. sag?i at ?ar mundi hann ?ickia g?fugr sem hann v?ri. ?essa getr i Rek stefiu er ort er vm Olaf TryGva s(on) at hann f?ddizt vpp iG?rdum.

 
Veg milldr vi?rar folldar.
v?rdr ?a fostr i G?r?um.
vell bio?r visa da?ir.
vann sa er h?rst gekk manna.
blik rau?r brig?a miklum.
bratt re? hann ?e?ms atti.
all pru?t ela ?rottar
Olafr skipa stoli.
 

8+9 Si?an bio Olafr skip sin ok li?. ok helt austan or G?r?um j Eystra salt. Skip in voro sk?rut skiolldum aa b??i bor?. ?rskrei? ok t?ldu uel fyrir vindinum. En er Olafr konungr sigldi austan. kom hann vi? Borgundar holm, ueitti ?ar upp ras ok heria?i. en landz menn sottu ofan ok helldo orrosto vi? hann. feck Olafr konungr sigr ok mikit her fang. Sva segir Hallfrey?r vandr??a skalld. i drapu ?eiri er hann orti vm Olaf konung.

 
Hilmir let at holmi.
hr?sko? ro?in blo?i.
huat of dyl?i ?ess h?lda
h?r? ok austr i G?rdum.
 

Eptir orrostona la Olafr konungr me? li?i sino fyrir Borgundar holmi. fengu ?eir ?ar storm ue?rs ok storan sea. sva at ?eir mattu ?ar eigi vi? halldaz. sigldo ?eir ?a su?rundir V?ndland. […] (В. I. S. 107–111)

12 59. <?>At var einn dag at Dixin r??is ma?r kom inn iherbergi til drotningar. u hun frettti ti?inda. hann suar(ar). Ek kann engi ti?indi at segia nema ?au er ?u he-fuir frett. at vkuN?r menn его her vi? land komnir me? m?rgum skipum. r??r ?ar fyrir li?i einn agi?tr ma?r b?di at ?tt ok aa syndum er nefniz Oli en gir?zki ok kve?z uera einn kaup ma?r. […] (В. I. S. 111–112)

10 75. (?)A er Olafr konungr T(ryGva) s(on) haf?i uerit.iij. vetr ? V?nd landi.ger?uz ?au ti?indi er honum ok m?rgum au?rum ?ar ilandi fekk mikillar hrygdar at drottni[n]gin Geira kona hans tok sott ?a er hana leiddi til bana. Olafi konungi ?otti ?at sva mikill ska?i. at hann festi ecki yndi ? Vind landi si?an. Re? hann ser ?a til slcipa. ok sigldi fyrst til Danmerkr. ok ?tla?i ?a?an austr j Gar?a. Ma ?at ok likligt ?ickia. at vi? sinn harm mundi hann ?angat fyrst venda sem hann haf?i a?r lengzt verit. ok sino ra?i bezt unat. En er ?eir lagu til byriar vi? Danm?rk. geek Olafr konungr aa land upp einn dag me? nockura menn ok toko strand h?gg sem her manna si?r er til. V[i?] ?at uur?u varir landz menn ok samna?uz sam[an]. ok sottu eptir ?eim me? miklu fiolmenni. […] (В. I. S. 150–151)

11 76. (E)ptir ?enna at bur? helt Olafr skipum sinum austr i Gar?a. fekk hann ?arall go?ar [vi?]tokur af Valldam[ar] konungi ok Allogie drottningv. var hann i Holm gar?i vm vetr[inn] me? sina menn. Eina nott bar fyrir hann i suefni mikla syn ok merkiliga. honum syndiz einn mikill ste?nstolpi standa i lopt vpp sva h?tt sem hann matti sea. ?essi steinn var vtan sem klappa?r v?ri gradum e?r pallum. hann ?ottiz ganga upp eptir ste?n?num sva langt at hann var kominn vpp vm sky. ?ar kendi hann sva s?tan ilm. at hann haf?i alldri fyrr slik[an k]ent Hann lita?iz ?a vm. ok sa alia uega hia ser fagra sta?i blomga?a me? allri una?sem?. ?ar sa hann biarta menn skrydda hu?tum kl??um. ok prydda allri sk?nandi dyr?. fulla fagna?a. meiri en fra megi segia. ?vi n?st heyr?i hann raudd yfir sik upp sva segiandi til sin. heyr?u Olafr ef[ni] go?s mannz. Margfalldaz munu verk ?in til go?ra luta. ok ? g?tliga ?uaxtaz gu?i til dyr?ar en ?er til s?m[d]ar b??i ibraa? ok lengdar. ?viat ?u tignadir alldri b?lvut skur? go? ok veittir ?eim enga hei?ingliga ?ionkan. ?vi man nafn ??tt vi?fr?giaz vm ver?lldina. en ?o skort[ir] ?ik enn mikit at ?u ser alg?orr [gu?s ?io-nostu ma?r] ?viat ?u hef[ir] en eigi fulla skynsem? e(?r) vissu af gu?ligum lutum. ok ?u ert eigi hreinsa?r iheilagri skirn. ?a hr?ddiz Olafir ok m?lti me? mikilli ? hyG?u. huerr ertu drottinn at ek megi ? ?ik trua. Rauddin svar(a?i) honum. Far ?u til Grick landz. ?ar mun ?er kunnigt gert nafn ok dyr? drottins gu?s ?ins. Ok ef ?u truir ? hann rettliga ok var?ueitir hans bo?or? dyggiliga. ?a mantu ?er ok m?rgum o?rum visa af dauckum villu u[e]gum hei?ins aatrunadar aa biartar g?tur heilag[rar truar] ?viat gud hefir ?ik til ?ess val?an at lei?a marga ly?i honum til handa. [ok] ?ar fyrir muntu o?laz eilifa s?lu. ok meiri dyr? en ?u hef[ir] nu sie? her. Sem hann haf?i ?essa luti sie? ok heyrt. ?tla?i hann at stiga ni?r af steininum. ?a sa hann ni?r fyrir sik marga hr??iliga sta?i. fulla af logandi kuolum. ok heyr?i ylur ok ?r vilnan ok aumligan grat sal[na] ?eira er ?ar voro kualdar. ?ar ?ottiz hann kenna marga h?f?ingia ok vin[i] s?na. ?a er truat h?f?u aa hei?in go?. ok ?ar sa harm ogurliga ku?l fyrir buna Valldamar konungi. ok Allogie drotningv. Vi? ?essa s[yn] alia sa-man var? hann miok otta sleginn. ok sva feck honum mikils at hans augu voro full af tarum er hann vaknadi.

Ok hinn sama morgin er hann var kl?ddr ba? hann li? sitt buaz i brott ?a?an. helt hann ?a sem skiotaz skipum sinum til Grick landz. ?ar fann hann marga aa gi?ta kennimenn. ?a sem honum [ger?]u kunnigt nafn drottins Iesu Kristi, ok segiz at ?a v?ri Olafr primsigna?r. Si?an ba? hann biskup ?ann er Pall het. at hann f?ri i Gar?[a Riki] ok bo?a?i ?ar gu?s kristni hei?num ?iodum. Pall biskup var mikill Gu?s vin. hann sag?i at hann mundi fara i Gar?a Riki ef Olafr f?ri (fyrir) ok tulka?i hans erendi. sva at h?f?ingiar st??i eigi imoti. at hann m?tti ?ar grund valla Gu?s kristni. for Olafr konungr ?a aptr i Gar?a ok bo?a?i ?ar helga tru. fyrst e?nsliga konungi ok drotningu. sto? konungr i fyrstu fast imoti. en drottningh var alt aftaka minni. en ?o lcorn [sva vm s]i?ir me?r aa eggian drotningar at konungr let stefna fiolmennt ?ing.

En er ?ar var saman komit margt stormenni ok fiold? folks, ok ?ingit var sett, sto? Olafir upp ok sag?i sva. Ek v?nti herra konungr at ?er munit skilia me? vitro y?uarri at ?at sem ek hefi fyrir y?r nockut or?i aa komit. at y?r ok ?llum o?rum rikum ok urikum er m?rgum lutum betra at trua aa einn sannan gu? skapa[ra] sinn. ?ann er gerdi himin ok ior? ok alia luti syniliga ok vsyniliga ok ollum gefr eilifa s?lu utan enda aa sik rettliga truandum ok ser truliga ?ionandum. helldr en villaz i sva miklum myrkrum at trua aa falsot skur? go?. ?au er ?vi si?r mega a?rum n?ckura hialp ueita at ?au sialf mega huargi hr?raz ?r sta? nema ?au se af a?rum borin e(?r) dregin. sva sem ek sag?a y?r laungu ?a er ek uissa ecki til gu?s. at mer syndizt alt at e?nu v vitrligt ?eim at ?iona. fyrir ?vi skal ek allan minn starfa ok aastundan til leggia. ok alldri af letta at bo?a y?r gu?s nafn fyrr en ek hefir y?r konungr ok allan ?enna ly? lei?t af ?eim dimma villu st?g sem ?er hafit allz of lengi gengit aa biarta v?nar g?tu eilifrar hialpar.

ValldamaR konungr svar(a?i) r??u hans ok s(ag?i) sva. Af ?eim sm? geislum er sk?na af ?inum fagrligum for t?lum til minnar skynsemdar. hopar mer til vanar at si? fer?i kristinna manna se betra en vart. En langr vani forns aatrunadar helldr mer aptr sva at ek hugfesti litt ?at er ?ar til heyrir. ok ?at aNat at mitt hugskot segir varla h?fa minni fat vitzku. at kasta ?eim aa trunadi. er minir fr?ndr ok lang fe?gar hafa halldit ?finliga alia sina daga. huerr eptir aNan. ?vi uil ek vm ?etta vanda mal heyra til l?gur. fyrst drotningar er miklu er vitrari en ek. si?an allra aNaRa h?f?ingia ok varra ra? giafa. Var? ?a mikill romr at mali konungs.

En er hlio? fekkz tok drotn?ngin sva til mals. ?essi ma?r Olafr kom til ??n ko-nungr ?a er hann var bam at alldri. ny kominn or utleg? ok mikilli aa nau?. tokt ?u hann vt lendan ok v kunnan aa ?inar nadir sva at ?u f?ddir hann ok fostra?ir sva elskuliga sem ?inn eigin son. lcunni hann ser ?at sva i nyt at f?ra at hann efldi ok auka?i yduart Riki me? ollum go? uilia ?egar hann matti n?ckut at f?raz fyrir alldrs sakir ok ?roska. ?a?an af var? hann hug?eckr ollum godum m?nnum Nu var hann aa brotto vm hrid. ok ger?iz hollr ok heilra?r ?eim h?f?ingium er hann ?tti eigi iafn mikit go?s at ?mbuna sem y?r. syniz hann ok aa hyggiu samliga ok me? mikilli alv?ro fram flytia ?at aa heyriliga erendi er hann ferr me? er ollum vitrum m?nnum mun synaz heilsamligt. ?ar fyrir gefr min samvitzka mer val at skilia. at mo?ir y?ur konungr man ?enna mann hafa fyrir sieth for?um daga. ok margir a?rir spekingar ok visdoms menn ?essa rikis fyrir s?g?o. at einn ut lendr ma?r mundi her upp f??az. sa er eigi at eins mundi pry?a ?etta Riki me? bi?rtu liosi sinnar vitro ok visdoms. helldr ok vi?a aNarsta?ar mundi hans go? leikr fagrliga blomgaz. sa ek ?etta laungu aa hans yfir brag?i. ok fannz mer ?a ?egar ok sva ? si?an fleira til hans en aNaRa ungra manna. Nu er ?etta sannara en ?at er vandir menn grunu?u at v dyg? mundi undir bua ockrum ki?r leikum. Lauk drottningh me? ?vi sinni t?lu at allir lofa?u hennar snilld ok uitr leik. lykta?iz me? ?vi ?ingit at me? Gu?s miskunn ok aa eggian drotningar hetu allir at taka retta tru. J ?ann t?ma kom Pali biskup af Grikk landi i trausti Olafs konungs ok skir?i Valldamar konung ok Allogiam drotningu ok allan ?eira ly? ok styrkti ?au i heilagri tru. […]

?essir lutir sem nu voro sag?ir vm kristni bo?an Olafs TryGva sonar i Gar?a R?ki его eigi v truanlighir ?viat e?n bok aagi?t ok sann fro? er heitir Ymago mundi kve?r skyrt aa at ?essar ?io?ir er sva he?ta. Rvsci. Polaui. Vngar?j. kristna?vz aa d?gum Ottonis ?ess er hinn.iij. var keisari me? ?vi nafni. Sumar b?kr segia at Otto keisari hafi farit me? her sinn j Austr ueg ok brotit ?ar folk vi?a til kristni ok me? honum Olafr Tryggva s(on). (В. I. S. 152–158)

77. (?)Essu n?st bio Olafr konungr skip sin ok li? austan or Gar?a Riki. hann sigl?i fyrst til Danmerkr. ok ?a?an uestr vm haf. Sva s(egir) Hallar stein.

 
Sen aull si?an runnu.
sneckiu bor? or G?r?um.
her morg h?la t?rgut.
hilldings vnd gram milldum.
vestr l?nd vir?a kinder
ver fakum re? heriat.
aldyggr arfi Tryggva.
Olafr ok klauf stalum.
 

Olafr konungr helt fyrst til Englandz. ok heria?i ?ar vi?a landit. […] (В. /. S. 158–159)

12 78. […] En ecki haf?i hann meira af nafni sino. si?an hann for or Gar?a Riki hit fyrra sinn. en hann kalla?i sik Ola. ok sagdiz vera gir?zkr. […] (В. I. S. 161–162)

91. […] Vissi hann ok engra ?eira manna vanir iNoregi at honum mundi mega e(?r) vilia nockum styrk ue?ta ?viat fr?ndr hans ?eir er hann atti ?ar margir ok g?fgir mattu eigi vita huart hann var nu aa lifi e(?r) eigi ?o at hann f?ri ?a?an uetr gamall. en ?eir h?f?o si?an hann for af Sui?io?o ?re uetr ecki til hans spurt vistli-ga. ?viat f?ir menn uissu alt hans nafn si?an hann for or Gor?um sem fyrr var s(agt). […] СВ. I S. 201–202)

16 92. (N)V skal segia ?ann atbur? er miklu var? fyrr. Ma?r er nefndr Lo?inn. hann var vikverskr. au?igr ok ?tta?r uel. hann var optliga i kaup ferdum en stundum i hemadi. ?at var aa einu sumri er Lo?in for kaupfer? i Austr ueg. atti hann einn skip ?at er hann var aa ok mikinn kaup eyri. hann helt til Eistlandz ok var ?ar i kaupstef-nu vm sumarit. En me?an marka?rinn sto? var ?angat fluttr margskonar kaupskapr. ?ar kom mart man fait, ?ar sa Lo?inn konu n?ckura er selld haf?i uerit mansali. En er hann leit aa konu ?essa. kendi hann at ?ar var Astri?r Eirilcs d(ottir) er aatt haf?i TryGui konungr Olafs s(on). hun var ?a v lik ok fyrr ?a er hann haf?i seeth hana. ?viat nv var hun faul ok grvnn le?t ok illa kl?dd. Lo?inn gekk til Astridar ok sp(ur?i) huat v?ri ra?s hennar hun svar(ar). ?ungt er fra ?vi at segia. Ek hefi uerit selld mansali. ok nu qn er ek higat flutt til ?ess at seliaz. Si?an kanna?uz ?au vi?. visi hun skyn aa honum olc aa ?tt hans. Ba? Astri?r ?a at hann mundi kaupa hana olc flytia hana heim til fr?nda hennar. […] (В. I. S. 202–203)

13 93. […] Hakon j(arl) haf?i fengit af spraka n?kkurn. at sa ma?r mun vera fyrir vestan haf er OH nefniz. ok halldi menn hann ?ar fyrir konung. En j(arl) grunar af fras?gn aNaRa manna at vera muni n?ckuR af konunga ?tt nor?nni. jarlinum var sagt at Oli kalla?iz girzkr at ?tt. en hann haf?i ?at spurt at TryGvi Olafs s(on) haf?i att son ?ann er farit haf?i austr iGar?a Riki ok ?ar upp f??z me? Valldamar konun-gi ok het sa Olafr. haf?i j(arl) mi?k at spurningum lei?t vm ?ann maN. gruna?i hann at sa enn sami mundi nu vera komin iuestr l?nd. Vm varit eptir Iomsuikinga orrosto stefndi j(arl) til sin m?rgum h?f?ingium austr ilandi. […] (В. I S. 204–205)

18д 105. […] ?vi n?rst ?a er ek var ?reuetr. forvm vit mo?ir min or Svi?io? skipfer?i ok ?tla?um austr i Gar?a Riki aa fvnd Sigur?ar bro?ur hennar. ?a m?ttv ver vikin-gum ok vorum hertekin ok selld mansali. en svmt foroneyti ockart drepit. skil?i ?ar me? okkr mo?ur minni sva at ek sa hana alldri si?an. Ek var ?a selld vi? ver?i sem a?rir mans menn. var ek.vi. vetr i ?eiri aa nav? aa Eist landi. ?ar til er Sigur?r mo?ur bro?ir minn leysti mik ?a?an. ok flutti mik ?a?an me? ser austr iGar?a Riki. ?a var ek.ix. vetra. A?ra.ix. uetr var ek iG?r?um. enn i vtleg?. ?o at fyrir mann doms sakir go?ra hof?ingia v?ra ek ?ar vel halldinn. ?ar n?st var ek aa Vind landi.iiij. vetr. en.iij. fyrir vestan haf i hema?i. […] (В. I. S. 241–242)

18е 190. […] Si?an voro vit b??i tekin af vikingum. ok skil?a ek ?a vi? mo?ur m?na sva at ek sa hana alldri si?an. Var ek ?a ?rysvar selldr man sali. var ek aa Eist landi me? ollum vkuNum til ?ess er ek var.ix. vetra. ?a komm ?ar einn minn fr?ndi sa er vi? kaNa?iz ?tt mina. leysti hann mik or aa nau? ok flvtti mik me? ser avstr i Gar?a. var ek ?ar a?ra.ix. uetr enn ?vtleg?. ?o at ek v?ra ?a kalla?r fireals ma?r. feck ek ?ar ?roska n?ckum. ok ?a?an af meiri s?md ok vir?ingh af Valldadmar konungi en likligt mundi ?ickia vm einn utlendan maN. […] (В. II. S. 68)

17 243. […] A ?vi svmri for Eirikr j(arl) ok til Danmarkar aa fund Sueins t?vgv skeggs Dana konungs. ok ba? til handa ser Gy?u d(ottur) hans. (ok) var ?at ath ra?i gert. fekk Eirikr j(arl) Gy?u. Vetri si?aR attu ?au s(on) er Hakon het. ?a er Eirikr j(arl) haf?i fengit Gy?u ok uerit e?tt svmar i herna?i. sigldi hann um haustit aptr til Svi?iodar. ok var ?ar vetr ашп. En at vari bio hann her sinn ok sigldi si?an ?austr vegh. Ok ?a er harm kom i R?ki Vall?amars konungs. tok hann at heria. drap mann folkit en brendi bygdir ?ar sem hann for en eyddi landit. hann kom til Aldeigiv borgar ok settiz ?ar vm. ?ar til er hann vaN sta?inn. drap ?ar margt folk en braut ok brendi borg?na alia, for hann si?an vi?a her skilldi vm Gar?a Riki. Sva segir i Banda drapu.

 
Odd hri?ar for ey?a.
ox hri? af ?vi si?an.
log f?gandi l?gis.
land Valldamars brandi.
Aldeig?v bravtz ?u ?ghir
oss nvmnaz skil gvmna.
sv var hilldr me? haulldum.
h?r? komt austr j Gar?a.
 

Eirikr j(arl) var.v. svmur i ?essum herna?i ?llum samt. En aa vetrum var hann ? Danm?rku me? Sve?ni konungi t?vgu skegg m?gi sinum. en stundum i Sv?a velldi. […] (В. II S. 242–243)

Перевод

1 46. В то время, когда сыновья Гуннхильд пришли к власти в Нореге, правил в Гардарики тот конунг, которого звали Вальдамар. Жену его звали Аллогия. Она была умной и доброжелательной, хотя и была в то время язычницей. У конунга Вальдамара была мать, очень старая и дряхлая, так что она лежала в постели. И все же обладала она даром провидения от духа фитона, как многие те язычники, о которых говорили, что они предсказывают еще не наступившие и сомнительные события. И таков был там постоянно обычай, что в первый вечер йоля, когда люди сядут по местам в палате конунга, приносили старую мать конунга к его высокому сиденью. Говорила она тогда, не предстояло ли какого опасного немирья конунгу или его государству и о другом подобном, о чем ее спрашивали. Так случилось одной зимой, что, по обычаю, старая женщина была принесена в палату. Тогда спросил конунг, не видит ли она какого иностранного конунга или воина, который бы претендовал на его государство. Она отвечает: «Не знаю я, сын мой, ни о какой губительной войне, которая угрожала бы тебе или твоему государству. Однако вижу я видение большое и очень хорошее. На севере в Нореге родился некоторое время назад сын конунга, который будет воспитываться здесь в Гардарики, пока он не сделается знаменитым хёвдингом. Он не нанесет никакого урона твоему государству. Напротив, он и мир сохранит, и всячески увеличит твою честь. Наконец, он вернется в свое отечество, когда еще будет в расцвете лет, и завладеет тем государством, на которое имеет право по рождению. Он будет сиять ярким светом и достоинством, и многим народам станет он спасителем в северной части мира. Но недолго пробудет он конунгом в Нореге. Отнесите меня теперь прочь, – говорит она, – слишком много рассказала я об этом человеке, хотя и верно». Унесли ее тогда прочь.

2 Многие юноши, сыновья могущественных людей, бежали из Норега от тирании сыновей Гуннхильд. Некоторые пускались в военные походы то в одну страну, то в другую. Некоторые искали себе почета у иностранных хёвдин-гов, как Харальд Гренландец, который был в Свитьод у Скёглар-Тости, о чем уже было сказано.

Сигурдом звали сына Эйрика в Опростадире, брата Астрид. Он был на востоке в Гардарики у конунга Вальдамара и имел от него большой почет и властьА Захотела тогда Астрид, его сестра, поехать туда к нему. К тому времени она пробыла в Свиавельди у Хакона Старого два года. Олаву, сыну ее и конунга Трюггви, было тогда три года. Хакон Старый отправил ее в сопровождении неких купцови дал ей и ее людям в изобилии все, что им требовалось иметь. И когда они поплыли на восток в море, на них напали викинги. Это были эйсты. Захватили викинги в качестве добычи и добро, и тех людей; некоторых [они] убили, а некоторых поделили между собой в качестве рабов. Там разлучился Олав со своей матерью. Олава и его воспитателя Торольва и Торгильса, сына Торольва, взял тогда себе тот человек, которого звали Клеркон. Клеркон посчитал, что Торольв слишком стар для раба и непригоден для тяжелой работы. Поэтому он убил Торольва, а мальчиков взял с собой в Эйстланд и продал их тогда тому человеку, которого звали Клерк, и взял за них козла, но хорошего. Третий человек купил Олава несколько позднее и дал за него хороший плащ или накидку. Этого человека звали Реас, а жену его звали Рекой, а сына их Рекни. Был там Олав у этого хозяина долго с тех пор, и о нем хорошо заботились, поскольку Реас любил Олава не меньше, чем своего сына. Олав пробыл шесть лет в этом изгнании в Эйстланде. Бонд Реас купил также Торгильса, сына Торольва Вшивобородого; его заставляли работать, как других рабов.

Здесь представлен ознакомительный фрагмент книги.
Для бесплатного чтения открыта только часть текста (ограничение правообладателя). Если книга вам понравилась, полный текст можно получить на сайте нашего партнера.

Купить и скачать книгу в rtf, mobi, fb2, epub, txt (всего 14 форматов)



скачать книгу бесплатно

страницы: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95